Dávka v nezamestnanosti po návrate zo zahraničia: kde o ňu žiadať a z akej mzdy sa počíta

Stručne

O dávku v nezamestnanosti po práci v inom štáte EÚ žiadate spravidla v štáte, kde ste naposledy pracovali. Odtiaľ si ju môžete po štyroch týždňoch evidencie preniesť na Slovensko na tri mesiace, najviac na šesť. Sociálna poisťovňa vám dávku prizná len v dvoch prípadoch. Prvý: ste cezhraničný pracovník, teda ste sa domov vracali aspoň raz za týždeň. Druhý: pracovali ste vonku dlhšie, ale bydlisko, teda centrum svojich záujmov, ste si nechali na Slovensku. Trvalý pobyt na to nestačí. V oboch prípadoch sa zahraničné poistenie započíta (preukážete ho formulárom U1) a dávka sa vypočíta z príjmu z poslednej práce v zahraničí. Pri zaradení do evidencie od 1. júla 2026 do 30. júna 2027 sa však zoberie najviac 3 240 € mesačne, takže dávka je najviac 1 651,10 € za 31-dňový mesiac. Kto bydlisko presťahoval do zahraničia, od Slovenska nedostane nič, ako potvrdil verejný ochranca práv v januári 2026.

Obsah článku
  1. Tri pojmy, na ktorých všetko stojí
  2. Kde žiadať: rozhodovacia tabuľka
  3. Pravidlo: dávka patrí štátu posledného zamestnania
  4. Ako sa posudzuje, či ste si zachovali bydlisko
  5. Z akej mzdy sa počíta slovenská dávka
  6. Export: keď dávku priznal iný štát
  7. Ak ste si nechali bydlisko, ale dávku ste začali brať vonku
  8. Formulár U1: čo preukazuje a kde ho vziať
  9. Prečo kolujú dve odpovede
  10. Čo tento článok nerieši
  11. Často kladené otázky
  12. Zdroje

Keď prídete o prácu v Česku, Rakúsku alebo Nemecku, o dávku v nezamestnanosti žiadate spravidla v štáte, kde ste naposledy pracovali. Slovensko vám ju prizná len vtedy, ak ste boli cezhraničný pracovník (domov ste sa vracali aspoň raz za týždeň) alebo ak ste si na Slovensku zachovali bydlisko, teda centrum svojich životných záujmov. Trvalý pobyt nestačí. Ak Slovensko platí, počíta dávku z vášho posledného príjmu v zahraničí, najviac však z 3 240 € mesačne. Ostatní si dávku môžu na Slovensko len preniesť zo štátu, ktorý ju priznal, a to na tri až šesť mesiacov.

Pravidlá nie sú v slovenskom zákone, ale v nariadení (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, články 61 až 65. Podrobnosti dopĺňa vykonávacie nariadenie (ES) č. 987/2009. Platia rovnako pre všetky štáty EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarsko.

Tri pojmy, na ktorých všetko stojí

Dávka v nezamestnanosti je peňažná dávka zo sociálneho poistenia. Dostáva ju ten, koho úrad práce zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie a kto bol predtým poistený v nezamestnanosti. Na Slovensku ju vypláca Sociálna poisťovňa najviac šesť mesiacov. Ako sa počíta pri práci doma, vysvetľuje článok koľko je dávka v nezamestnanosti.

Bydlisko je podľa nariadenia „miesto, kde osoba zvyčajne býva“ (čl. 1 písm. j)). Nie je to adresa v občianskom preukaze. Sociálna poisťovňa vo svojich informáciách pre žiadateľov píše priamo: za bydlisko sa nepovažuje štát, v ktorom má osoba trvalý alebo prechodný pobyt. Rozhoduje, kde máte centrum záujmov.

Cezhraničný pracovník je človek, ktorý pracuje v jednom štáte, má bydlisko v inom a vracia sa doň „spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň“ (čl. 1 písm. f)). Nemusíte teda dochádzať denne. Kto je v Nemecku od pondelka do piatka a každý víkend je doma na Slovensku, je cezhraničný pracovník tiež.

Kde žiadať: rozhodovacia tabuľka

Vaša situáciaKde žiadateKto platí a podľa akých pravidielZ akej mzdyČo potrebujete
Cezhraničný pracovník: domov na Slovensko ste sa vracali aspoň raz za týždeňna úrade práce na SlovenskuSociálna poisťovňa podľa slovenského zákona (čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a))posledný príjem v zahraničí, najviac 3 240 € mesačne (čl. 62 ods. 3)U1 zo štátu, kde ste pracovali
Dlhodobo v zahraničí, domov menej ako raz za týždeň, bydlisko ste si nechali na Slovenskuvyberáte si: po návrate na Slovensku, alebo v štáte posledného zamestnania (čl. 65 ods. 2)ak na Slovensku, Sociálna poisťovňa podľa slovenského zákonarovnako ako cezhraničný pracovníkU1 a doklady o centre záujmov na Slovensku
Dlhodobo v zahraničí, bydlisko ste presunuli do zahraničiav štáte posledného zamestnaniazahraničná inštitúcia podľa svojich pravidiel, na Slovensko len export (čl. 64)podľa práva toho štátuU2 od zahraničnej inštitúcie, evidencia na Slovensku do 7 dní
Vyslaný pracovník s formulárom A1na úrade práce na SlovenskuSociálna poisťovňa ako pri práci domaslovenský vymeriavací základnič navyše

Každý riadok vysvetľujeme nižšie. Posledný riadok platí preto, že vyslaný pracovník zostáva poistený na Slovensku. Pri vyslaní na najviac 24 mesiacov to uvádza leták ústredia práce. Portál Your Europe na príklade vyslaného Nemca dodáva, že o dávku žiada doma, lebo zostal rezidentom domovského štátu.

Pravidlo: dávka patrí štátu posledného zamestnania

Nariadenie vychádza z toho, že dávku platí štát, ktorého poistenie ste platili naposledy. Slovensko vám zahraničné obdobia poistenia započíta (čl. 61 ods. 1). Robí to však len vtedy, ak ste posledné obdobie poistenia získali na Slovensku (čl. 61 ods. 2). Jedinou výnimkou z tejto podmienky sú ľudia podľa čl. 65 ods. 5 písm. a), teda cezhraniční pracovníci a tí, ktorí si zachovali bydlisko na Slovensku.

Kto do žiadnej výnimky nepatrí, na Slovensku nesplní podmienku dvoch rokov poistenia za štyri roky. Slovenský zákon totiž počíta len slovenské poistenie, pokiaľ nariadenie nepovie inak.

Presne taký prípad opisuje tlačová správa verejného ochrancu práv z 8. januára 2026. Muž pracoval niekoľko rokov v inom štáte EÚ a po návrate požiadal na Slovensku o dávku. Sociálna poisťovňa žiadosť zamietla. Ombudsman Róbert Dobrovodský jej dal za pravdu: muž na Slovensku nezískal žiadne poistenie v nezamestnanosti a bydlisko si tu nezachoval. Podľa ombudsmana si mnohí neuvedomujú, že uplatniť dávku na Slovensku je „len výnimočná možnosť“.

Ako sa posudzuje, či ste si zachovali bydlisko

Bydlisko nie je papier, ktorý predložíte. Sociálna poisťovňa ho posudzuje „na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií“. Požiada vás o vyplnenie tlačiva Vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov a o doklady. Kritériá sú v čl. 11 vykonávacieho nariadenia a Sociálna poisťovňa ich preberá takto:

  • ako dlho a ako trvalo ste sa zdržiavali v jednotlivých štátoch,
  • vaša pracovná situácia, najmä kde ste pracovali a na aký dlhý čas mali zmluvy,
  • rodinný stav a rodinné väzby, napríklad kde žije partner a deti,
  • nezárobková činnosť, napríklad spolky či dobrovoľníctvo,
  • bytová situácia, najmä či je stabilná,
  • štát, kde sa zdaňujú vaše príjmy z práce.

Verejný ochranca práv k tomu dodáva, že slovenské súdy považujú za menej významné napríklad slovenský bankový účet alebo slovenského mobilného operátora. Ak sa inštitúcie dvoch štátov nezhodnú, rozhoduje úmysel človeka, ako vyplýva zo skutočností, najmä dôvody, pre ktoré sa presťahoval (čl. 11 ods. 2).

Daňová stránka teda nie je nezávislá. Ak ste si ako slovenský daňový rezident podávali priznanie s príjmom z Česka, je to jeden z dokladov o centre záujmov. Postup opisuje článok práca v Česku a daňové priznanie na Slovensku. Opatrovateľky v Rakúsku s rodinou na Slovensku zostávajú slovenskými daňovými rezidentmi, ako ukazuje článok opatrovateľka v Rakúsku a daňové priznanie.

Z akej mzdy sa počíta slovenská dávka

Ak Slovensko platí, počíta dávku podľa slovenského zákona, „ako keby“ ste boli poistení na Slovensku aj počas poslednej práce (čl. 65 ods. 5 písm. a)). Z akej mzdy, určuje čl. 62 ods. 3. Inštitúcia miesta bydliska zohľadní plat alebo príjem z vykonávania povolania v štáte, ktorého predpisy sa na vás vzťahovali počas poslednej činnosti. Výšku mzdy jej na požiadanie pošle zahraničná inštitúcia (čl. 54 ods. 2 nariadenia 987/2009).

Sociálna poisťovňa to opisuje jednou vetou. Výška dávky sa určí „z príjmu, ktorý ste dosiahli v rámci poslednej zárobkovej činnosti v zahraničí“. Bez ohľadu na výšku zárobku však dostanete najviac maximálnu dávku podľa slovenského zákona.

Platia teda slovenské parametre:

  • Percentá: pri zaradení do evidencie od 1. januára 2026 je dávka v 1. až 3. mesiaci 50 %, v 4. mesiaci 40 %, v 5. mesiaci 30 % a v 6. mesiaci 20 % denného vymeriavacieho základu (DVZ). DVZ je hrubý príjem prepočítaný na deň.
  • Strop: pri zaradení od 1. júla 2026 do 30. júna 2027 je DVZ najviac 106,5206 €. To zodpovedá hrubej mzde 3 240 € mesačne. Pri zaradení od januára do júna 2026 bol strop 3 048 €.
  • Maximum: 1 651,10 € za 31-dňový mesiac v prvých troch mesiacoch.

Strop je pri návrate zo zahraničia dôležitejší ako pri práci doma. Mzdy v Rakúsku a Nemecku sú často nad 3 240 € hrubého. Dávka sa potom už nezvyšuje.

Export: keď dávku priznal iný štát

Kto bydlisko presunul do zahraničia, žiada o dávku tam, kde pracoval. Verejný ochranca práv radí požiadať o ňu ešte pred návratom na Slovensko. Dávku si potom môžete vziať so sebou. Tomu sa hovorí export dávky. Podmienky sú v čl. 64:

  1. Štyri týždne v zahraničnej evidencii. Pred odchodom musíte byť v štáte, ktorý dávku platí, zaevidovaný ako uchádzač o prácu a k dispozícii jeho úradu najmenej štyri týždne. Úrad môže odchod povoliť aj skôr.
  2. Formulár U2. O svojom odchode musíte vopred informovať zahraničnú inštitúciu a požiadať o dokument, ktorý potvrdí nárok (čl. 55 nariadenia 987/2009). Na Slovensku je to prenosný dokument U2.
  3. Evidencia na Slovensku do siedmich dní. Do siedmich dní odo dňa, keď ste prestali byť k dispozícii zahraničnému úradu, sa zaevidujete na úrade práce na Slovensku. Potom plníte jeho kontrolné povinnosti.
  4. Tri mesiace, najviac šesť. Dávka sa vám zachová tri mesiace. Zahraničný úrad môže túto dobu predĺžiť najviac na šesť mesiacov. Celé trvanie nesmie presiahnuť to, čo vám patrí podľa práva toho štátu.

Dávku aj pri exporte vypláca zahraničná inštitúcia, a to podľa svojho práva a na vlastné náklady (čl. 64 ods. 1 písm. d)). Výška sa teda nemení na slovenskú. Ak sa do toho štátu nevrátite najneskôr v posledný deň exportu, stratíte nárok na zvyšok dávky (čl. 64 ods. 2), pokiaľ jeho predpisy nie sú výhodnejšie.

Rovnako to funguje opačne. Ústredie práce v letáku pre odchádzajúcich opisuje export slovenskej dávky do iného štátu: štyri týždne v slovenskej evidencii, formulár U2, registrácia vonku do siedmich dní. Sociálna poisťovňa podľa svojich informácií pre žiadateľov predĺži export na žiadosť až do konca podporného obdobia.

Ak ste si nechali bydlisko, ale dávku ste začali brať vonku

Človek, ktorý pracoval dlhodobo vonku a bydlisko si nechal na Slovensku, má na výber. Môže žiadať po návrate na Slovensku, alebo zostať a žiadať v štáte posledného zamestnania (čl. 65 ods. 2). Ak najprv poberá dávku zo zahraničia a exportuje si ju na Slovensko, slovenská dávka sa počas exportu pozastaví (čl. 65 ods. 5 písm. b)). Tento výnimkový postup sa netýka cezhraničných pracovníkov. Tí žiadajú vždy v štáte bydliska.

Formulár U1: čo preukazuje a kde ho vziať

U1 je prenosný dokument, ktorým inštitúcia zahraničného štátu potvrdzuje obdobia poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. Your Europe radí požiadať oň na úrade práce v štáte, kde ste pracovali, a predložiť ho v štáte, kde žijete. Starší názov tlačiva je E 301.

Nariadenie vám dovoľuje predložiť U1 priamo (čl. 54 ods. 1 nariadenia 987/2009). Inštitúcie si údaje môžu vymeniť aj samy. S U1 v ruke však Sociálna poisťovňa nemusí obdobia zisťovať a vy viete, čo zahraničná inštitúcia o vás eviduje. Požiadajte oň hneď po skončení práce.

Na Slovensku podávate žiadosť o dávku na úrade práce spolu so žiadosťou o zaradenie do evidencie, alebo priamo v Sociálnej poisťovni. Nárok vzniká dňom zaradenia do evidencie. Kým ste v evidencii, nesmiete pracovať v zahraničí ani mať pracovný pomer. Čo smiete, opisuje článok koľko si môžem privyrobiť v evidencii na úrade práce.

Prečo kolujú dve odpovede

Na internete nájdete dve tvrdenia. Jedno hovorí, že po návrate stačí ísť na úrad práce s U1. Druhé, že dávku dostanete len v zahraničí. Obe sú pravdivé, každé pre inú skupinu ľudí. U1 na Slovensku pomôže len cezhraničnému pracovníkovi a tomu, kto si zachoval bydlisko. Kto sa presťahoval, toho U1 nezachráni, lebo Slovensko jeho zahraničné poistenie nezapočíta.

Chybu robí najčastejšie trvalý pobyt. Ľudia si myslia, že kým majú adresu na Slovensku, majú tu aj bydlisko. Nariadenie aj Sociálna poisťovňa to vylučujú výslovne.

Čo tento článok nerieši

  • Samostatne zárobkovo činné osoby. Pre živnostníkov v zahraničí platia aj osobitné pravidlá (čl. 65a). Či ste boli v zahraničí poistení v nezamestnanosti ako živnostník, závisí od práva toho štátu. To tu neposudzujeme.
  • Návrat a krátka práca na Slovensku. Ak ste po návrate už pracovali na Slovensku a poslednú poistenú prácu ste mali tu, bydlisko sa podľa Sociálnej poisťovne neskúma a zahraničné obdobia sa započítajú (čl. 61). Nariadenie vtedy na výpočet berie len slovenskú mzdu (čl. 62 ods. 1 a 2). Ako sa prepočíta krátke slovenské obdobie, tu nepočítame.
  • Rozhodujúce obdobie pri striedaní miezd. V príklade má Marta rovnaký príjem počas celých dvoch rokov a je nad stropom. Ak sa vaša zahraničná mzda menila alebo ste ju dostávali v korunách, výšku DVZ určí Sociálna poisťovňa z údajov zahraničnej inštitúcie. Prepočet meny tu neuvádzame.
  • Výška dávky v Česku, Rakúsku či Nemecku. Ak platí zahraničný štát, počíta podľa svojho práva. Jeho sumy tu neuvádzame.
  • Spojené kráľovstvo a štáty mimo EÚ. Sociálna poisťovňa uvádza Spojené kráľovstvo medzi štátmi, ktorých obdobia započíta. Pravidlá pre neho a pre štáty mimo EÚ, EHP a Švajčiarska tu nerozoberáme.

O bydlisku rozhoduje Sociálna poisťovňa z vašich dokladov. Tento článok nenahrádza jej posúdenie vo vašom konkrétnom prípade.

Často kladené otázky

Mám nárok na dávku v nezamestnanosti na Slovensku po práci v Rakúsku?

Len ak ste boli cezhraničný pracovník, alebo ste si na Slovensku zachovali bydlisko, teda centrum svojich záujmov. Inak žiadate v Rakúsku a dávku si môžete na Slovensko exportovať na tri až šesť mesiacov.

Stačí trvalý pobyt na Slovensku?

Nie. Za bydlisko sa podľa koordinačných nariadení nepovažuje miesto trvalého ani prechodného pobytu. Posudzuje sa rodina, byt, dĺžka pobytu vonku, práca a miesto zdaňovania.

Kto je cezhraničný pracovník?

Človek, ktorý pracuje v jednom štáte a vracia sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň. Patrí sem aj ten, kto chodí domov každý víkend.

Z akej mzdy sa počíta dávka po práci v zahraničí?

Ak dávku platí Slovensko, z príjmu z poslednej zárobkovej činnosti v zahraničí, ktorý potvrdí zahraničná inštitúcia. Pri zaradení do evidencie od 1. júla 2026 sa započíta najviac 3 240 € mesačne.

Kde vybavím formulár U1?

Na úrade práce alebo príslušnej inštitúcii v štáte, kde ste pracovali. Na Slovensku ho predložíte pri žiadosti o dávku.

Môžem si dávku z Nemecka preniesť na Slovensko?

Áno, ak ste v Nemecku boli najmenej štyri týždne v evidencii a máte formulár U2. Na slovenskom úrade práce sa zaevidujete do siedmich dní. Dávku vypláca nemecká inštitúcia v nemeckej výške tri mesiace, s predĺžením najviac šesť.

Zdroje a súvisiace predpisy